Zaslúžili sa o našu slobodu a demokraciu: V Poprade ocenili veteránov protikomunistického odboja
V minulosti trpeli a zaslúžili sa o našu slobodu a demokraciu. Dnes účastníkov a veteránov protikomunistického odboja na Mestskom úrade v Poprade ocenili, keď im slávnostne odovzdali pamätné listy a medaily.
Predseda správnej rady Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák uviedol, že táto akcia sa konala jednak pri príležitosti 70. výročia ukončenia druhej svetovej vojny, zároveň však ubehlo 65. rokov od zatvárania reholí a kláštorov komunistami na Slovensku.
„Vtedy akoby jeden totalitný systém vystriedal ďalší totalitný systém a my sme si povedali, že v tomto období chceme oceňovať ľudí, ktorí v minulosti nejakým spôsobom trpeli a zaslúžili sa o našu slobodu a demokraciu,“ objasnil Krajňák. Práve v podtatranskom regióne je podľa neho veľa ľudí, ktorí mali pre svoje náboženské či politické presvedčenie ťažký život. Dnes získalo pamätný list a medailu 11 z nich z regiónu Spiša, ktorí sedeli vo väzení, alebo ich umiestnili do pracovných táborov, jeden bol dokonca v gulagu. „Sú to ľudia, vďaka ktorým sme sa dnes mohli zaradiť medzi demokratické krajiny,“ upozornil Krajňák.
Súčasťou podujatia bola aj projekcia dokumentárneho filmu Prežili sme Gulag pre študujúcu mládež, spojená s diskusiou s jeho tvorcami. „Chceli sme, aby mladí ľudia mali príklady a vzory hodné nasledovania a videli týchto ľudí jednak v tomto dokumente, ale zároveň, aby ich mohli vidieť naživo pri oceňovaní,“ zdôvodnil Krajňák, ktorý je autorom spomínaného dokumentu. Ďalej zdôraznil, že do gulagov boli často odvlečení mladí ľudia, silní, ktorí vedeli a boli schopní pracovať, aby obnovili vojnou zničenú krajinu Sovietskeho zväzu. V minulosti sa totiž hovorilo o tom, že do gulagov odvliekli ľudí, ktorí istým spôsobom kolaborovali s Nemcami.
„Tá najväčšia nespravodlivosť bola, že tam boli odvlečení mnohí nevinní ľudia. Zo Slovenska ich bolo do gulagov odvlečených 7000. Druhá nespravodlivosť bola, že keď sa títo ľudia vrátili domov, boli nechcení, pretože sa ľudia obávali akejsi negatívnej propagandy o Sovietskom zväze. Títo ľudia nemohli hovoriť o tom, čo tam zažili a tretia nespravodlivosť bola, že asi 500 z nich sa nevrátilo, zomreli v zajateckých táboroch a ostali po nich rodiny. O nich sa potom hovorilo, že tiež kolaborovali s Nemcami, čo v skutočnosti pravda nebola,“ uzavrel Krajňák.
